Prvé lyže slúžili svojim majiteľom pri love losov a sobov – to si dnes dokáže predstaviť naozaj málokto. Pripravili sme pre vás zaujímavosti z histórie dnes tak obľúbenej športovej pomôcky, bez ktorej by sme boli počas zimnej sezóny mnohí stratení.
História lyží začína v dobe kamennej
Prvé významné úpravy lyží prišli v 18. storočí
Sondre Norheim – inovátor a lyžiarsky obojživelník
Od dreva ku kevlaru či karbónu
Nórsko – Mekka športového lyžovania
História lyží začína v dobe kamennej
Jaskynné maľby (Muž z Rødøy – nástenná maľba slúžiaca ako inšpirácia pre grafiku OH 1994, ktoré hostil Lillehammer) a historické artefakty dokazujú, že stopári a lovci sobov a losov používali lyže už pred cca 5000 rokmi. Išlo predovšetkým o ľudí žijúcich v oblasti stredoázijského regiónu Altaj, dnešnej Škandinávie či severozápadnej časti Ruska. Lyže, fakticky drevené dosky pokryté kožušinou slúžiacou ako dnešné moderné tulenie pásy, im výrazne uľahčovali pohyb po snehu. Pri zjazdoch z kopcov používali jednu dlhú palicu, ktorú držali za sebou na strane, do ktorej chceli zatočiť. Brzdilo sa vytočením a zaborením piet do snehu, pričom nohy (chodidlá) boli k lyžiam prichytené koženým remienkom. Takéto lyže (a technika) sa používali napríklad na území dnešného Fínska a nazývali sa Salla.
Prvé významné úpravy lyží prišli v 18. storočí
V období stredoveku využívali lyže predovšetkým škandinávski lovci, poľnohospodári a tiež armáda, ktorá na nich súťažila a cvičila. História lyží zaznamenala významné momenty začiatkom 18. Storočia, kedy rezbári v nórskej provincii Telemark začali vyrábať vyklenuté lyže – klenuli sa smerom do stredu, aby rovnomerne rozložili hmotnosť lyžiara po celej dĺžke lyže. Predtým museli byť lyže hrubé, aby sa vôbec mohli ako-tak kĺzať bez toho, že by sa pod váhou lyžiara zaborili do snehu. Klenutie, de facto stúpacia komora, umožnilo vytvoriť tenšie a ľahšie lyže, ktoré lepšie absorbovali nárazy, dosahovali vyššiu rýchlosť a dalo sa s nimi výrazne lepšie manévrovať, dokonca aj v mäkkom snehu.
Sondre Norheim – inovátor a lyžiarsky obojživelník
Ďalší revolučný počin má na svedomí Sondre Norheim, ktorý predviedol lyže Telemark s vykrojením. To zúžilo lyžu v mieste pod lyžiarovou nohou, zatiaľ čo špica a koniec lyže zostali širšie. Na jazdné vlastnosti mala táto úprava podobný efekt ako stúpacia komora – lyže sa pri zatáčaní nešmýkali, ale hranili a lepšie držali stopu aj v zákrutách. Norheim takisto spopularizoval typ viazania, ktoré držalo pätu pevne nad lyžou, a bol priekopníkom lyžovania ako takého. Vo svojom čase kombinoval zjazdové lyžovanie so slalomom a skokmi na lyžiach, pričom všetky disciplíny ovládal majstrovsky. V roku 1868 Norheim vyhral prvé národné preteky v Christianii.
Od dreva ku kevlaru či karbónu
Takmer celé 19. storočie sa lyže v Európe vyrábali zo silného a pružného jaseňa, až kým v Nórsku nezačali používať biely orech (písal sa rok 1882). Tvrdé drevo dovážané z americkej Louisiany umožňovalo výrobu tenšej a pružnejšej lyže s dostatočnou pevnosťou, ktorá mala pomerne stabilné vlastnosti. Čoskoro došlo aj na prvé dvojvrstvové lyže - vyrobil ich H. M. Christiansen v roku 1893 v Nórsku. Základ tvoril jaseň alebo biely orech v kombinácii s drevom zo smreka alebo lipy. Lepidlá však neboli v tej dobe veľmi kvalitné a lyže sa pomerne rýchlo ničili. To sa zmenilo po takmer 30 rokoch, kedy prišli na trh dokonca trojvrstvové a oveľa odolnejšie lyže (v Európe pod značkou Splitkein).
V 20tych rokoch 19. storočia prichádza ku slovu použitie oceľových hrán (nápad Rudolpha Lettnera), vďaka ktorým mali lyže lepší záber na tvrdom snehu. Hrany sa však museli na lyže naskrutkovať a mali tendenciu uvoľňovať sa, preto lyžiari nosili so sebou aj skrutkovač, lepidlo a náhradné diely. V rovnakom desaťročí prišlo na svet aj viazanie Kandahar s pružinou, ktorá držala pätu na svojom mieste. Dlhé, ťažké a neohrabané lyže z dreva postupne (zhruba od 40tych rokov minulého storočia) nahrádzali lyže z laminovaného kovu, v čom mala prsty firma Head. Tá lyžovanie fakticky masovo spopularizovala, pretože jazdiť na ľahších a vo všetkých smeroch modernejších lyžiach už mohol doslova každý (postupne sa začali na trh dostávať aj prvé lyže pre deti). Ďalšie desaťročia sa niesli v znamení neustáleho zlepšovania a zaraďovania nových materiálov, napríklad sklenených vlákien v kombinácii s materiálmi ako karbón a kevlar, do výroby.
Nórsko – Mekka športového lyžovania
Lyže, respektíve lyžovanie ako také behom rokov celkom prirodzene menilo svoj status a z vyložene praktickej záležitosti sa postupne stala obľúbená športová aktivita. Začiatky športového lyžovania sa spájajú s lyžiarskymi pretekmi v Tromsø v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843 a mali charakter novodobých lyžiarskych pretekov. Onedlho sa svet dočkal vzniku prvých lyžiarskych klubov (v roku 1861, respektíve 1877 opäť v Nórsku) a prvej školy lyžovania (80te a 90te roky 19. storočia). K najstarším známym pretekom patria tie v Holmenkolene, ktoré sa od roku 1892 usporadúvajú prakticky dodnes. Mimo územia Škandinávie sa prvé preteky v lyžovaní konali v roku 1893 v Rakúsku a Čechách (na Kozinci pri Jilemnici). Na Slovensku sa pionierske časy lyžovania spájajú s menom Mikuláša Szontága a Kristiána Krafta Hohenlohe, ktorý koncom 19. storočia objednal lyže z Nórska pre svoje služobníctvo. V rovnakom období sa konali aj prvé lyžiarske preteky u nás – vo februári 1899 pretekári „bežali“ na lyžiach zo Štrby cez Štrbské Pleso do Veľkého Slavkova.
Najstarším pravidelne organizovaným pretekom na Slovensku je však Biela Stopa. Pilotný ročník sa konal v roku 1974, pričom na štart sa postavili len muži a priami účastníci SNP. Začínalo sa na Krahuliach a končilo v obci Laskomerské. Od roku 2005 sa podujatie začína aj končí na Skalke.
Tím Najšport
